Dieliky, z ktorých si skladáme svet

Autor: Ľubomír Bercel | 30.5.2005 o 22:00 | Karma článku: 5,61 | Prečítané:  2482x

Nie, nie sú to skúsenosti ani vedomosti. Sú to malé, pôvodne drevené, neskôr plastové dieliky Oleho Kirka Christiansena z Dánska, ktoré do seba tak fascinujúco zapadajú. Lego prejavilo za roky svojej existencie nie len konštrukčné, ale aj deštrukčné vlastnosti, keď sa dostalo do papiesne Náš malý pes Bobi.

Lego TechnicsLego Technics

S Legom som sa stretával od malička. Myslím, že si ani nemôžem pamätať doby, kedy som prvý krát držal v ruke rôznofarebné dieliky rôznych veľkostí (skúsenými legistami neskôr označované ako „modrá trojka” alebo „tá taká veď vieš, čo bola v návode”). Chvíle v škôlke ma stále mučili, k dispozícii sme tam mali len chabú náhradu toho skutočného a pravého Lega - Chevu a ja som sa nevedel dočkať, kedy doma znova vysypem vedierko s dielikmi na zem a začnem vytvárať predmety, situácie a príbehy.

Lego sa pre mňa stalo synonymom pre hračku. Začínal som so základnými dielikmi, pomaličky som zbierku rozširoval, väčšinou prostredníctvom narodeninových darčekov, o rôzne tematické záležitosti („sanitka zachraňuje slečnu”, „formula sa pobabrala a prišlo jej na pomoc odťahovacie vozidlo”, „traktor ide”). Keď som sa pohrúžil do stavania, bolo len veľmi ťažké vytrhnúť ma z môjho budovateľského nadšenia, často som pri Legu strávil hodiny a dovádzal svoje výtvory k dokonalosti a prekonával obmedzenia dané pravouhlosťou a odstupom jednotlivých okrúhlych vecí, ktoré držali dieliky pohromade a boli stále o „sakra, tento kúsoček čo mi tu vadí” menšie.

Ďalšia vlna nadšenia ma zasiahla, keď som dostal pod stromček darček, o ktorom si trúfam povedať, že spečatil moje ďalšie smerovanie ako technicky a prírodovedne zameraného človeka (narozdiel od všetkých ostatných členov rodiny) - Lego Technics. Netušené možnosti elektrickej energie a motorčeka s vysokými otáčkami ma celkom ohromili a moja izba sa začala hemžiť n-plošníkmi (n elementom N :)), vrtulníkmi, ktoré pri nesprávnom vyvážení rotora nemilosrdne vystreľovali šrapnel do rôznych oblastí izby a rôznymi nepomenovateľnými a väčšinou nefunkčnými vynálezmi. Najnovšie modely mali polčas rozpadu asi tak pol dňa a premieňali/recyklovali sa do podôb, ktoré by im závideli snáď aj samotní Transformeri.

Po pár rokoch už jedno vedierko nestačilo, každé daždivé popoludnie sa z mojej izby ozval charakteristický zvuk hrkotajúcich dielikov dva krát. Vesmírne lode futuristických designov (bol som silne ovplyvnený Star Trekom :)) alebo superautá s elektrickým pohonom, ovládaním všetkých štyroch kolies a miliónmi ozubených prevodov brázdili vydýchaný vduch a červený koberec mojej izby, zvádzali ťažké súboje a celé to napokon muselo riešiť triumfálnym príchodom (so zapnutými majáčikmi a sirénou) požiarnické auto. Hasiči boli vtedy len hudbou budúcnosti a Dráčik chcel predsa byť POŽIARNIKOM.

S vekom sa príbehy dostávali do úzadia a nastúpila technika. Asi nikdy v živote nezabudnem na ten letný deň. Von sa schyľovalo k poriadnej búrke a mama mala každú chvíľu prísť. Vedel som, že nesie narodeninový darček, ale skoro som odpadol od šťastia, keď som videl, že je to ON, môj sen, môj šampión a objekt mojich túžob (ehm) - obrovský žltý žeriav s pseudohydraulickým (založené to bolo na tlaku vzduchu, nie tekutiny) ramenom a kopcom malých funkčných detailov, ktoré z tej hŕby dielikov urobili „naozajstný” žeriav. Keď som žeriav po dvoch týždňoch disassembloval (po našom rozobral, profesionálna deformácia), moje možnosti sa otvorili ešte viac. Hydraulické rameno spustilo pomalý motorček, ktorý otvoril tajnú základňu, z ktorej vyletel supervybavený a ultrafarebný klzák dovybavený rotorom, ktorý zachránil každého v ohrození a zničil každého grázla.

Som starší... Minule som neodolal a vysypal si na zem lego a sadol k nemu. Zistil som, že svet mi vryl konvencie do hlavy až príliš silno, nespútaná kreativita a uvoľnenosť ma opustila a mne sa pred očami objavilo ďalších sto významov Exupéryho Malého princa. Postavil som jedno chabé obyčajné autíčko a aj to mi trvalo pridlho. Stále som rozmýšľal nad tým, ako ho postaviť, prehrabával sa v dielikoch a nenachádzal nič vhodné. Kde sú tie časy, keď sa tie smiešne hranaté postavičky menili na odvážnych záchrancov odhodlaných bojovať so živlom a okolo každého dielika, čo som vzal do ruky sa mi v mysli poskladali minimálne tri lietadlá, dve autá a jeden vláčik - môj nesplnený sen. Lego je jedna z vecí, ktoré ma presviedčajú, že sebauvedomenie rozmaru prírody samotitulovaného Homo malo aj nejaké pozitívne následky. Hranie sa s touto hračkou určite ostane jedným z najväčších zážitkov môjho života.

P.S.: Pod Legom v tomto článku sa rozumie pôvodne myslený kocept dielikov, ktoré človeka nútili rozmýšľať. Moderné je nemyslieť a Lego ide s dobou. Myslím, že je smutné, keď si takýto geniálny vynález musí vyberať medzi stratou podstaty a totálnym zánikom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Prezidentka vyzvala opozíciu, aby neodrádzala ľudí od očkovania

Čaputová apelovala na ľudí, aby s vakcínou nečakali.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vírus sa ťa neopýta, prečo odmietaš očkovanie. On ťa zabije (komentár šéfredaktorky)

Odmietači ťahajú za sebou do priepasti zdravotníkov, služby aj deti.


Už ste čítali?