Spomienka na časy, ktoré som nezažil

Autor: Ľubomír Bercel | 17.6.2005 o 12:20 | Karma článku: 4,59 | Prečítané:  1378x

Málo vecí a časových období podnecuje moju predstavivosť tak ako začiatok dvadsiateho storočia. Ešte som vlastne ani neobjavil skutočný dôvod mojej fascinácie. Možno je to len posledná zúfalá snaha mozgu vyrovnať hektickosť dnešného sveta a troška zmierniť následky čo na mne zanecháva štúdium informatiky.

Som staromilec - milujem staré fotografie, staré knihy a zatuchnutý vzduch v starých domoch. Atmosféra pred a medzivojnového obdobia ma očaruje a fascinuje. Ostávalo ešte veľa neobjavených vecí, po železniciach sa preháňali vlaky ťahané parnými (neskôr prvými dieselovými) strojmi a swing sa rinul zo starých rádií. Albert Einstein si pokojne vymýšľal nejaké divné rovnice a Eduard Haas III. zasa cukríky PEZ.

Keď som kedysi chodieval počas slnečných jarných dní z domu peši do školy (gymnázium na okraji mesta:)), stále sa v mojej hlave odohrával ten istý príbeh. Prišiel som na námestie, zašiel si do pekárne kúpiť praclík a nejakú sladkosť - to všetko fyzicky v dobe našej, no v mysli o dobrých (teraz sa trafiť) sedemdesiat rokov späť. Prišiel som do pekárne, postavil sa k pultu. Predavačka ma pozdravila - veď som tu každý deň - a s úsmevom mi podala pripravené papierové vrecko s praclíkmi a sladkosťou. Vysypal som na pult zopár mincí a pokračoval v ceste. Na uliciach takmer žiadne autá, len ľudia idúci do práce... a ešte kone. Škola nepočká, tak som prešiel po ulici olemovanej domami, dýchal vôňu kvetov, ktorá našťastie nepodľahla dobe a šiel som objavovať svet - zatiaľ len v knihách.

Ako rád by som počúval v rádiu správy o nových vynálezoch, ktoré ešte dokázali vymyslieť aj bežní ľudia (i keď priesvitný betón tiež nie je od veci:)), o úspešných letoch z miesta A do miesta B, o rozširovaní železníc či o pristávajúcich marťanoch. Chcel by som zažiť tú éru objavov. Kto pozná romantiku vláčikov či lietadiel vie, o čom hovorím. Zo školy by som bežal na železničnú stanicu a pozoroval ako sa tony kovu sunú po koľajniciach niekam ďaleko do sveta.

Toto obdobie mám určite značne zidealizované, no to nič nemení na skutočnosti, že vtedajšia hudba, design, technika a vôbec atmosféra tak, ako ich mám zafixované ja, ma fascinujú. A tak ako mi je ľúto, že nikdy nenavštívim Tolkienovu Stredozem, je mi ľúto, že nikdy nenavštívim začiatok dvadsiateho storočia. Nie ten, ktorý sa mi snažia predať predavači suvenírov na Malej Strane, ale ten skutočný - bez hypermarketov, prúdových motorov a ďalších vymožeností.

A na záver jedna perlička. Časy sa menia...

Obrázky:
Vzducholoď: DN-0007817, Chicago Daily News negatives collection, Chicago Historical Society
Autíčko: SDN-053019, Chicago Daily News negatives collection, Chicago Historical Society
Stanica a škola v Humennom: neznámy autor
Plavky: FashionWatch

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Prezidentka vyzvala opozíciu, aby neodrádzala ľudí od očkovania

Čaputová apelovala na ľudí, aby s vakcínou nečakali.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vírus sa ťa neopýta, prečo odmietaš očkovanie. On ťa zabije (komentár šéfredaktorky)

Odmietači ťahajú za sebou do priepasti zdravotníkov, služby aj deti.


Už ste čítali?